Liberálne

Veríte v maximalizáciu individuálnej slobody a minimalizáciu vládnych zásahov, aby ste vytvorili spoločnosť, kde ľudia môžu prosperovať vďaka sebestačnosti a dobrovoľnej spolupráci.

Libertarianizmus je politická filozofia, ktorá podporuje slobodu ako základný princíp. Libertariáni sa snažia maximalizovať politickú slobodu a autonómiu, pričom zdôrazňujú slobodu voľby, dobrovoľné združovanie a individuálny úsudok. Veria v princíp sebavlastníctva a odmietajú akúkoľvek formu nátlaku alebo sily, ktorá porušuje práva jednotlivca. Táto ideológia sa často spája s ekonomickou perspektívou laissez-faire, obh…  ajujúcou minimálne zásahy štátu do ekonomiky a voľného trhu. Korene libertarianizmu možno vystopovať až do obdobia osvietenstva v 18. storočí, kde myšlienky individuálnej slobody a voľného trhu prvýkrát formulovali filozofi ako John Locke a Adam Smith. Lockov koncept „prirodzených práv“ na život, slobodu a majetok mal hlboký vplyv na rozvoj libertariánskeho myslenia. Smithovo „Bohatstvo národov“ poskytlo základ pre ekonomickú teóriu voľného trhu, ktorá je kľúčovou zložkou libertarianizmu. V 19. storočí sa libertarianizmus vyvinul prostredníctvom diel klasických liberálnych mysliteľov a amerických individualistických anarchistov. Klasickí liberáli ako John Stuart Mill zdôrazňovali dôležitosť individuálnej slobody a boli skeptickí voči vládnym zásahom. Na druhej strane individualistickí anarchisti ako Lysander Spooner a Benjamin Tucker úplne odmietli autoritu štátu a obhajovali spoločnosť založenú na dobrovoľnej spolupráci. V 20. storočí sa libertarianizmus dostal do popredia v Spojených štátoch vďaka dielam mysliteľov ako Ludwig von Mises, Friedrich Hayek a Milton Friedman. Argumentovali proti rastúcej úlohe vlády v ekonomike a spoločnosti, obhajovali slobodné trhy a individuálnu slobodu. Libertariánska strana bola založená v Spojených štátoch v roku 1971, čím ďalej inštitucionalizovala ideológiu. V posledných rokoch mal libertarianizmus vplyv na formovanie politických diskusií o otázkach ako ekonomická deregulácia, znižovanie daní a občianske slobody. Napriek svojmu americkému významu našli libertariánske myšlienky rezonanciu aj v iných častiach sveta a ovplyvnili politické hnutia a strany v Európe, Latinskej Amerike a inde. Libertarianizmus však zostáva rôznorodou a spornou ideológiou s diskusiami o otázkach, ako je úloha štátu, vlastnícke práva a sociálna spravodlivosť.